TELO PSA
1. ňucháč
2. chrbát nosa
3. stop
4. čelo
5. očná krajina
6. temeno
7. ucho
8. tyl
9. spánok
10. líce
11. horný pysk
12. brada
13. krk
14. šija
15. hrdlo
16. predhrudie
17. kohútik
18. ramenný kĺb
19. plece
20. pažná krajina
21. hrudník
22. chrbát
23. bedrá
24. zadok
25. slabina
26. brucho
27. predkolenná riasa
28. chvost
29. lakeť
30. predlaktie
31. zápästie
32. záprstie
33. predná labka
34. prsty
35. sedací hrboľ
36. stehno
37. kolenný kĺb
38. lýtko
39. päta (predpätie)
40. priehlavok
41. zadná labka
1. ňucháč
2. chrbát nosa
3. stop
4. čelo
5. očná krajina
6. temeno
7. ucho
8. tyl
9. spánok
10. líce
11. horný pysk
12. brada
13. krk
14. šija
15. hrdlo
16. predhrudie
17. kohútik
18. ramenný kĺb
19. plece
20. pažná krajina
21. hrudník
22. chrbát
23. bedrá
24. zadok
25. slabina
26. brucho
27. predkolenná riasa
28. chvost
29. lakeť
30. predlaktie
31. zápästie
32. záprstie
33. predná labka
34. prsty
35. sedací hrboľ
36. stehno
37. kolenný kĺb
38. lýtko
39. päta (predpätie)
40. priehlavok
41. zadná labka
Tráviaca sústava
Tráviace ústrojenstvo zabezpečuje výmenu tekutých a pevných látok, príjem vody, solí, živín, vitamínov apod. Jeho úlohou je prijímanie potravy, jej rozdrobovanie, chemické rozkladanie a vstrebávanie látok potrebných pre život celého organizmu. Tráviace ústrojenstvo začína ústnou dutinou, pokračuje hltanom a tráviacou trubicou, ktorá sa skladá z pažeráka, žalúdka, tenkého a hrubého čreva a končí ritným otvorom. K tráviacemu ústrojenstvu patrí tiež pečeň a pankreas.
V dutine ústnej dochádza k mechanickému spracovaniu potravy. Pes ako mäsožravec potravu nežuje a nerozdrobuje, ale trhá ju na menšie kusy. Do ústnej dutiny odvádzajú svoj sekrét slinné žľazy, sliny sa potom miesia s potravou, zvlhčujú ju a uľahčujú tak prepravu potravy ďalej. Sliny obsahujú množstvo organických a anorganických zložiek, z ktorých pre psa je veľmi významný enzým lyzozým, ktorý dokáže rozpustiť niektoré mikroorganizmy a pôsobí protibakteriálne. Na spodine ústnej je uložený jazyk, ktorý je dôležitý pri pití, pri spracovaní a prehĺtaní sústa. Potrava z ústnej dutiny putuje cez hltan a pažerák do žalúdka. Hltan je u psa široký a dlhý, dosahuje až úrovne druhého krčného stavca. Pažerák je sliznicou vystlaná, dlhá trubica, tvorená svalovinou. Žalúdok je vystlaný žľaznatou sliznicou. Jeho veľkosť aj uloženie sa mení podľa náplne. U stredne veľkého psa má žalúdok objem 1 až 9 litrov. V žalúdku dochádza k premiešaniu potravy, do potravy sú žalúdočnými žľazami vylučované žalúdočné kyseliny a tiež enzým, nazývaný pepsín, ktorý v potrave rozkladá bielkoviny. Z ľavej strany sa k žalúdku pripája slezina, ktorá má svetlo červenú farbu, je plochá, pretiahnutá a pokrytá silným púzdrom. Jej hlavnou funkciou je krvotvorba, pôsobí ako zásobáreň červených krviniek, ktoré sú schopné v prípade potreby sa okamžite uvoľniť do krvného obehu. V úrovni polovice desiateho až jedenásteho rebra je uložené tenké črevo. Natrávená potrava sa zo žalúdka presúva najprv do dvanástnika, ktorý je súčasťou tenkého čreva. Tu sú neutralizované žalúdočné kyseliny tým, že natrávená potrava se tu miesí so šťavou z pankreasu a s alkalickou šťavou, ktorá je vylučovaná tu umiestenými žľazami. V tomto úseku zažívacieho traktu sa tiež potrava miesi so žlčou, ktorá emulguje tuky. V tenkom čreve sa teda trávia všetky výživné látky - cukry, tuky a bielkoviny. Pankreas, ktorý je umiestnený v záhyboch dvanástnika, vylučuje jednak šťavu obsahujúcu enzýmy, ale taktiež produkuje inzulín, potrebný ku správnemu využitiu cukrov. Veľmi dôležitá pre život je taktiež funkcia pečene. Látky, ktoré sa uvoľňujú pri trávení sa po vstrebaní do krvi dostanú do pečene, kde dochádza ku krvotvorbe, využitiu živín a odstráneniu toxínov. Po prechode tenkým črevom sa potrava dostáva do hrubého čreva. To má význam pre vstrebávanie minerálnych látok a vody, čím sa zahusťujú výkaly, ktoré z tela odchádzajú von konečníkom.
V dutine ústnej dochádza k mechanickému spracovaniu potravy. Pes ako mäsožravec potravu nežuje a nerozdrobuje, ale trhá ju na menšie kusy. Do ústnej dutiny odvádzajú svoj sekrét slinné žľazy, sliny sa potom miesia s potravou, zvlhčujú ju a uľahčujú tak prepravu potravy ďalej. Sliny obsahujú množstvo organických a anorganických zložiek, z ktorých pre psa je veľmi významný enzým lyzozým, ktorý dokáže rozpustiť niektoré mikroorganizmy a pôsobí protibakteriálne. Na spodine ústnej je uložený jazyk, ktorý je dôležitý pri pití, pri spracovaní a prehĺtaní sústa. Potrava z ústnej dutiny putuje cez hltan a pažerák do žalúdka. Hltan je u psa široký a dlhý, dosahuje až úrovne druhého krčného stavca. Pažerák je sliznicou vystlaná, dlhá trubica, tvorená svalovinou. Žalúdok je vystlaný žľaznatou sliznicou. Jeho veľkosť aj uloženie sa mení podľa náplne. U stredne veľkého psa má žalúdok objem 1 až 9 litrov. V žalúdku dochádza k premiešaniu potravy, do potravy sú žalúdočnými žľazami vylučované žalúdočné kyseliny a tiež enzým, nazývaný pepsín, ktorý v potrave rozkladá bielkoviny. Z ľavej strany sa k žalúdku pripája slezina, ktorá má svetlo červenú farbu, je plochá, pretiahnutá a pokrytá silným púzdrom. Jej hlavnou funkciou je krvotvorba, pôsobí ako zásobáreň červených krviniek, ktoré sú schopné v prípade potreby sa okamžite uvoľniť do krvného obehu. V úrovni polovice desiateho až jedenásteho rebra je uložené tenké črevo. Natrávená potrava sa zo žalúdka presúva najprv do dvanástnika, ktorý je súčasťou tenkého čreva. Tu sú neutralizované žalúdočné kyseliny tým, že natrávená potrava se tu miesí so šťavou z pankreasu a s alkalickou šťavou, ktorá je vylučovaná tu umiestenými žľazami. V tomto úseku zažívacieho traktu sa tiež potrava miesi so žlčou, ktorá emulguje tuky. V tenkom čreve sa teda trávia všetky výživné látky - cukry, tuky a bielkoviny. Pankreas, ktorý je umiestnený v záhyboch dvanástnika, vylučuje jednak šťavu obsahujúcu enzýmy, ale taktiež produkuje inzulín, potrebný ku správnemu využitiu cukrov. Veľmi dôležitá pre život je taktiež funkcia pečene. Látky, ktoré sa uvoľňujú pri trávení sa po vstrebaní do krvi dostanú do pečene, kde dochádza ku krvotvorbe, využitiu živín a odstráneniu toxínov. Po prechode tenkým črevom sa potrava dostáva do hrubého čreva. To má význam pre vstrebávanie minerálnych látok a vody, čím sa zahusťujú výkaly, ktoré z tela odchádzajú von konečníkom.
Zuby
Zuby sa skladajú z tvrdej zuboviny, potiahnutej tvrdšou sklovinou, a v čeľusti sú fixované podľa svojej veľkosti rôznym počtom koreňov.
Mliečny chrup sa skladá z 28 zubov, z toho 6 rezákov, 2 špiciakov a 6 črenových zubov (premolárov) v každej čeľusti. Stoličky (moláre) nemajú šteňatá žiadne. Mliečnw zuby sú menšie ako zuby trvalé, a odlišujú sa tiež farbou, sú šedo biele. Mliečne zuby sa začínajú prerezávať vo veku 3 - 4 týždňov a všetky sú prerezané do veku 2 mesiacov.
Trvalý chrup sa skladá zo 42 zubov, z toho 12 rezákov, 4 špiciakov, 16 črenových zubov (premolárov) a 10 stoličiek (molárov), ktorých počet je v dolnej a hornej čeľusti rozdielny. V hornej čeľusti trvalého chrupu je 20 zubov, v dolnej potom 22 zubov. Trvalé zuby sú založené v čeľustiach pod mliečnymi zubami a v dobe výmeny chrupu mliečne zuby z čeľustí vytláčajú. Výmena zubov začína asi od polovice 4. mesiaca a pokračuje v priebehu 5. mesiaca života šteňaťa. Ku výmene mliečneho chrupu za trvalý dochádza skôr u veľkých plemien.
Prerezávanie a výmena zubov
I - rezáky, C - špiciaky, P - premoláre (zuby črenové), M - moláre (stoličky)
Lebka
Tvar a veľkosť lebky podlieha plemenným rozdielom. Podľa tvaru lebky rozoznávame plemená krátkolebé - brachycefálne a dlholebé - dolichocefálne. Medzi dlholebé plemená patrí napríklad kólia či plemená chrtov, typickým predstaviteľom krátkolebých plemien je mops či boxer. Dlholebé plemená majú lebku úzku a pretiahnutú, tvárová časť je dlhšia než časť lebečná, čelná rovina prechádza do nosnej roviny len pozvoľne. Krátkolebé plemená majú lebku širokú, lebečná časť je guľovitá a prechod čelnej roviny do nosnej tvorí tupý uhoľ.
Krátkolebé plemená
Dlholebké plemená
Dýchacia sústava
Dýchacia sústava združuje orgány, ktoré zabezpečujú výmenu plynov medzi vonkajším prostredím a krvou. Vdychovaním privádzajú do tela kyslík a vydychovaním odvádzajú oxid uhličitý. Dýchacia sústava je aj dôležitým regulátorom teploty. Dýchacia sústava začína dutinou nosnou, do ktorej vzduch vstupuje nozdrou, ktorá je súčasťou vonkajšieho nosa. Ďalej vzduch prúdi nosohltanovým priechodom do hltanu, odtiaľ cez hrtan do priedušnice, priedušiek a do dychových kanálikov a komôrok, ktoré sú základnou funkčnou jednotkou pľúc.
Vonkajší nos je tvorený houbovitým ňufákom, ten je rozdelený brázdičkou, ktorá zasahuje z horného pysku až na ňufákové zrkadielko. Nosná dutina je párová dutina, vystlaná sliznicou, v ktorej je uložené čuchové bludisko, u psa sa svojim tvarom a usporiadaním podstatne odlišuje od ostatných domácich zvierat. Je v nej umiestnená malá dutina, vystlaná špeciálnou čuchovou sliznicou, ktorá slúži ako vetriace ústrojenstvo. Nosná dutina je rozdelená chrupavčitou prepážkou na dve časti. V dutine nosnej sa vzduch ohrieva a čistí od prachových častíc. Odtiaľ putuje vzduch cez hltan do hrtanu. Hrtan je krátka trubica, zložená z chrupavčitých prstencov, ktorá je vložená medzi hltan a začiatok priedušnice. Reguluje prívod vzduchu pri dýchaní, bráni vniknutiu cudzích telies do dýchacích ciest a je hlavným hlasovým ústrojenstvom. Z hrtanu až do pľúc vedie vzduch priedušnica. Tá je tvorená 42 - 46 chrupavčitými prstencami, ktoré sú spojené plošnými väzmi a je vo vnútri vystlaná sliznicou. Na konci sa priedušnica delí na dve priedušky, ktoré vstupujú do pľúcnych lalokov. Pľúca sú vlastný dýchací orgán, ktorý je uložený v dutine hrudnej, ktorá je vystlaná pohrudnicou. Pľúca sú obalené tenkou blanou - popľúcnicou. Dýchacími pohybmi hrudníka sa pľúca rozťahujú a stláčajú, a to umožňuje výmenu vzduchu v pľúcach a okysličovanie krvi.
Vonkajší nos:
1. krídlo nosa
2. krídlová brázda
3. nozdra
4. zrkadielko
5. nosopyskový žliabok
6. žliabok horného pysku
7. horný pysk
8. dolný pysk
9. brada
Vedľajšie nosné dutiny:
1. čelová dutina
2. čeľustná dutina
3. škrupinové výdute a škrupinové komôrky
Prierez pľúcami:
1. priedušnica
2. ľavá a pravá hlavná prieduška
3. pľúcne laloky
Prierez priedušnicou
1. obalová vrstva priedušnice
2. sliznica
3. priedušnicový sval
Kožná sústava
Kožnú sústavu tvorí súbor dôležitých ústrojenstiev, ktoré oddeľujú vnútorný organizmus od vonkajšieho prostredia a chránia organizmus pred vplyvmi vonkajšieho prostredia.
Koža
Koža psa je tenká a jemná a pokrýva celé jeho telo. Vďaka nervovým zakončeniam poskytuje organizmu množstvo informácií o vonkajšom prostredí a chráni ho pred ním. Koža so svojimi prídavnými orgánmi, ako sú chlpy a kožné žľazy, zabezpečuje celý rad dôležitých funkcií. V koži sa skladuje voda aj tuk, tvorí se v nej vitamín D a pôsobí tiež ako zásobárňa vitamínov rozpustných v tukoch. Koža je tiež dôležitým zmyslovým ústrojenstvom - sú v nej nervové zakončenia, ktoré príjmajú rôzne podráždenia. Koža se skladá z troch vrstiev - pokožky, škáry a podkožia. Pokožka je na vonkajšej strane kože, jej vrchná vrstva rohovatie a odlupuje sa ako jemný kožný prach. Pod pokožkou je škára, ktorá je tvorená zväzkami kolagénnych vlákien a cievami. Škára je najsilnejšou vrstvou kože a sú v nej uložené chlpové vačky, potné a mazové žľazy, rozvetvený systém ciev a nervových zakončení. Podkožie tvorí spodnú vrstvu kože, je hrubé a dovoľuje psovi pohybovať kožou. Sú tu usadené zásobné vrstvy tuku s tepelne izolačnou funkciou. Tukové vankúšiky sa rozprestierajú takmer po celom tele.
Srsť
Srsť je tvorená chlpmi rozličnej dĺžky a tvaru. Srsť sa podstatne líši v závislosti od plemennej príslušnosti. Rozdielne je sfarbenie, dĺžka, jemnosť aj postavenie chlpov. U hladkosrstých psov vyrastajú chlpy z kože šikmo, srsť je hladká a priliehavá. U hrubosrstých plemien vyrastajú chlpy z kože strmo, srsť odstáva a je načuchraná. Srsť sa líši taktiež v závislosti na telových krajinách, okolo uší je srsť jemná, krátka a hustá, na chrbte je hrubá, hustá a chlpy sú dlhšie. U hladkosrstých plemien sú tiež zreteľné chlpové víry. Chlp vyrastá z koreňa, ktorý je uložený v chlpovom vačku v škáre. Podľa tvaru a funkcie rozlišujeme chlpy krycie, chlupy podsady a chlpy hmatové. Chlpy se zhlukujú do štetôčiek vystupujúcich zo spoločného ústia chlpových vačkov. Štetôčka je tvorená jedným mohutným krycím chlpom a šiestimi až ôsmimi tenkými chlpami podsady. Krycí chlp je hrubší, dlhší a u psa určuje charakter srsti. Jeho koreň zasahuje do podkožia, čo umožňuje naježenie srsti. Chlpy podsady sú jemnejšie, kratšie a hustejšie. Ovplyvňujú sfarbenie srsti a chránia psa proti vonkajším teplotám. Hmatové chlpy sú hrubé a dlhé, vyrastajú len na niektorých miestach, ako na tvári, hornom pysku, hornom viečku a pod bradou. Tento typ chlpov dopĺňa hmatové orgány v koži. Spoločně s nervovými zakončeniami v koži vytvárajú tzv. kožný zmysel.
Prierez kožou
1. krycí chlp
2. chlpy podsady
3. pokožka
4. mazová žľaza
5. potná žľaza
6. senzorický nerv
Kožné žľazy
Kožné žľazy sa delia na mazové a potné. Mazové žľazy väčšinou ústia do chlpových vačkou. Sú to guľovité vačky o veľkosti až 1 mm, žltooranžovej farby, ktoré svojim sekrétom chránia chlpy aj pokožku pred vysychaním. Nevyskytujú sa na neochlpených častiach tela. Okrem týchto mazových žliaz sa vyskytujú ešte samostatné mazové žľazy, ktoré majú samostatné vyústenie a predstavujú pachové orgány. Tieto zanechávajú dlhodobé pachové stopy a slúžia ku identifikácii jedincov, vyhľadávaniu partnerov a značkovaniu revírov. Potné žľazy sa podľa druhu sekrétu rozdeľujú na ekkrinné a apokrinné. Ekkrinné potné žľazy sa u psa vyskytujú iba na prstových vankúšikoch, ich funkciou je zvlhčovať povrch nášľapných vankúšikou a zvyšovanie přiľnavosti. Apokrinné potné žľazy sa vyskytujú samostatne alebo vyúsťujú do chlpových váčkov. U psa sa objavujú v slabinách, v medzinoží, na pleci a na krku. Ich sekrét obsahuje aromatické látky bielkovinovej povahy a ich aromatické stopy majú podobný význam ako výlučky pachových orgánov.
Význam identifikačný, informačný, sexuálne vzrušivý, obranne útočný a význam pre značkovanie teritória majú transformované mazové a apokrinné potné - aromatické - žľazy. Hojne sa u psa vyskytujúce ušné mazové žľazy produkujú červenožltý ušný maz, ktorý slúži k udržaniu elasticity bubienka. Na chrbtovej časti chvosta je zhluk pachových žliaz, tzv. chvostový orgán, ktorý má značkovací a sexuálny význam, ale nevyskytuje se u všetkých jedincov. Okolo ritného otvoru sú uložené ritné žľazy, ich sekrét má dorozumievaciu funkciu pri vzájomnom oňuchávaní ritnej krajiny. Pod koreňom chvosta, ústiac na okraji ritného otvoru, sú uložené paranálne vačky. Sú veľké 12 - 15 mm a ich činnosť sa zvyšuje v období ruje. Význam ich sekrétu je identifikačný a značkovací. V predkožke sú umiestnené predkožkové žľazy, ktoré produkujú predkožkový maz a chránia tak sliznicu žaľuďa pred poškodením. Medzi kožné žľazy patria aj žľazy mliečne, ktoré komplexne tvoria vemeno. Každá žľaza je na povrchu zakončená drobným ceckom.
Ritné žľazy
1. chvost
2. vývody a póry okoloritných žliaz
3. paranálny vačok (po odstránení zvierača)
4. vývod paranálneho vačku
5. vonkajší zvierač ritného otvoru
6. zadkový sval
7. stehenný sval
Kožné útvary
Ku kožným útvarom patria nášlapné vankúšiky a prstové púzdro. Prstové púzdro tvorí pazúr, ktorý se vyskytuje na všetkých prstoch. Pazúr je tvorený rohovým tulcom pazúra a pazúrovou kosťou. U psa je pazúr iba obranným ústrojenstvom, pretože pes došľapuje na nášľapné vankúšiky. Nášľapné vankúšiky sú neochlpené, zrohovatelé kožné útvary, ktoré sú tvorené kožou, podkožným väzivom a tukovým väzivom. Pes došľapuje na vankúšiky všetkých štyroch hlavných prstov a na záprstný nášľapný polštář. Drobný nášlapný vankúšik prvého prsta a zápästný nášľapný vankúšik sa pri chôdzi nedotýkajú podložky.
Prierez prstom
1. záprstná kosť - kosť prstného článku
2. korunková kosť - kosť stredného prstného článku
3. pazúrová kosť
4. pazúrový rohový tulec
5. prstný nášľapný vankúšik
6. strelková kosť
7. sezamská kosť
8. väzy pazúra
Nervová sústava
Nervová sústava udržiava vo vzájomnom súlade funkcie ostatných sústav a umožňuje živému organizmu prispôsobiť sa premenlivému vonkajšiemu prostrediu. Z jednotlivých sústav tak vytvára jednotný organizmus schopný samostatného života. Nervová sústava sa skladá z niekoľkých častí, centrálneho nervového systému, periférneho nervového systému a autonómnej čiže vegetatívnej sústavy.
Centrálny nervový systém - CNS
CNS prijíma prostredníctvom zmyslov a nervových zakončení vzruchy z okolitého prostredia, predstavuje ústredie pre spracovanie informácií, ich koordináciu a vydávanie príkazov. Umožňuje teda psovi rozlišovať podnety, kombinovať ich, rýchlo na ne reagovať a takisto sa prispôsobovať rôznym zmenám. CNS je uložená v pevnej schránke lebečnej dutiny a chrbticového kanála. Súčasťou CNS je mozog a miecha. Mozog je uložený v dutine, tvorenej lebečnými kosťami, tzv. mozgovni. Mozog sa delí na predný mozog, stredný mozog a zadný mozog. Predný mozog sa skladá z dvoch pologúľ, na ktorých povrchu je mozgová kôra, zložená z niekoľkých vrstiev nervových buniek. Je to miesto vzniku podmienených reflexov. Súčasťou predného mozgu je medzimozog, ktorý predáva vzruchy do príslušných oblastí mozgovej kôry psa. Zároveň je tiež centrom tepelnej regulácie a látkovej výmeny. Z vývojového hľadiska je súčasťou medzimozgu očný nerv a nervová časť očnej gule. Stredný mozog je z chrbtovej strany krytý mozgovými pologuľami a mozočkom, podieľa sa na riadení zložitých pohybov a polohy tela pri reakcii na vonkajšie podnety. Zadný mozog predstavuje predĺžená miecha, ktorá je uložená v dutine lebečnej, na rozhraní mozgového kmeňa a prednej časti miechy, a ktorá je sídlom nepodmienených reflexov. Nad predĺženou miechou je uložený mozoček, ktorého funkciou je riadenie činnosti svalov a udržanie rovnováhy. Miecha je uložená v chrbtovom kanále chrbtice a siaha od tylovej časti lebky až k siedmemu bedrovému stavcu. Je sídlom jednoduchých nepodmienených reflexov a riadi činnosť svalov a vnútorných orgánov.
Periférny nervový systém
Periférne, alebo aj obvodové nervstvo, je neoddeliteľnou súčasťou centrálneho nervstva, jeho činnosť sa premieta vo vedomí psa. Periférne nervstvo predstavuje spojovaciu zložku: prináša informácie do centra a odvádza príkazy k jednotlivým orgánom. Skladá sa z mozgových a miechových nervov. Mozgové nervy vychádzajú z mozgového kmeňa a predĺženej miechy, je ich dvanásť a riadia činnosť mnohých životne dôležitých funkcií. Miechové nervy vystupujúce zo spodnej časti miechy majú motorickú funkciu. Druhým typom sú miechové nervy vystupujúce z horných miechových koreňov, a tie majú funkciu senzorickú.
Vegetatívna nervová sústava
Vegetatívna, alebo aj autonómna sústava, prijíma a spracováva informácie prichádzajúce z vlastného tela a vysiela príkazy výkonným orgánom. Táto sústava riadi a koordinuje činnosti dôležité pre život, ako je dýchanie, trávenie, krvný obeh, termoregulácia, rozmnožovanie a pod.. Vegetatívne nervy majú na CNS nezávislú funkciu, činnosť tohto systému prebieha bez vedomia alebo vôle jedinca. Vo svojom celku však vegetatívna nervová sústava podlieha riadeniu CNS. Túto sústavu tvoria samostatné nervy a gangliá, ktoré navzájom tvoria spleť v celom organizme. Podľa miesta výstupu z CNS i podľa fyziologických prejavov sa delia vegetatívne nervy na nervy sympatické a parasympatické. Parasympatické nervy vystupujú z mozgového kmeňa a z krížovej časti miechy, nervy sympatické vystupujú z hrudnej a bedrovej časti miechy.
Schéma rozdelenia CNS
1. predný mozog
2. medzimozog
3. stredný mozog
4. zadný mozog
5. miecha
Centrálny nervový systém - CNS
CNS prijíma prostredníctvom zmyslov a nervových zakončení vzruchy z okolitého prostredia, predstavuje ústredie pre spracovanie informácií, ich koordináciu a vydávanie príkazov. Umožňuje teda psovi rozlišovať podnety, kombinovať ich, rýchlo na ne reagovať a takisto sa prispôsobovať rôznym zmenám. CNS je uložená v pevnej schránke lebečnej dutiny a chrbticového kanála. Súčasťou CNS je mozog a miecha. Mozog je uložený v dutine, tvorenej lebečnými kosťami, tzv. mozgovni. Mozog sa delí na predný mozog, stredný mozog a zadný mozog. Predný mozog sa skladá z dvoch pologúľ, na ktorých povrchu je mozgová kôra, zložená z niekoľkých vrstiev nervových buniek. Je to miesto vzniku podmienených reflexov. Súčasťou predného mozgu je medzimozog, ktorý predáva vzruchy do príslušných oblastí mozgovej kôry psa. Zároveň je tiež centrom tepelnej regulácie a látkovej výmeny. Z vývojového hľadiska je súčasťou medzimozgu očný nerv a nervová časť očnej gule. Stredný mozog je z chrbtovej strany krytý mozgovými pologuľami a mozočkom, podieľa sa na riadení zložitých pohybov a polohy tela pri reakcii na vonkajšie podnety. Zadný mozog predstavuje predĺžená miecha, ktorá je uložená v dutine lebečnej, na rozhraní mozgového kmeňa a prednej časti miechy, a ktorá je sídlom nepodmienených reflexov. Nad predĺženou miechou je uložený mozoček, ktorého funkciou je riadenie činnosti svalov a udržanie rovnováhy. Miecha je uložená v chrbtovom kanále chrbtice a siaha od tylovej časti lebky až k siedmemu bedrovému stavcu. Je sídlom jednoduchých nepodmienených reflexov a riadi činnosť svalov a vnútorných orgánov.
Periférny nervový systém
Periférne, alebo aj obvodové nervstvo, je neoddeliteľnou súčasťou centrálneho nervstva, jeho činnosť sa premieta vo vedomí psa. Periférne nervstvo predstavuje spojovaciu zložku: prináša informácie do centra a odvádza príkazy k jednotlivým orgánom. Skladá sa z mozgových a miechových nervov. Mozgové nervy vychádzajú z mozgového kmeňa a predĺženej miechy, je ich dvanásť a riadia činnosť mnohých životne dôležitých funkcií. Miechové nervy vystupujúce zo spodnej časti miechy majú motorickú funkciu. Druhým typom sú miechové nervy vystupujúce z horných miechových koreňov, a tie majú funkciu senzorickú.
Vegetatívna nervová sústava
Vegetatívna, alebo aj autonómna sústava, prijíma a spracováva informácie prichádzajúce z vlastného tela a vysiela príkazy výkonným orgánom. Táto sústava riadi a koordinuje činnosti dôležité pre život, ako je dýchanie, trávenie, krvný obeh, termoregulácia, rozmnožovanie a pod.. Vegetatívne nervy majú na CNS nezávislú funkciu, činnosť tohto systému prebieha bez vedomia alebo vôle jedinca. Vo svojom celku však vegetatívna nervová sústava podlieha riadeniu CNS. Túto sústavu tvoria samostatné nervy a gangliá, ktoré navzájom tvoria spleť v celom organizme. Podľa miesta výstupu z CNS i podľa fyziologických prejavov sa delia vegetatívne nervy na nervy sympatické a parasympatické. Parasympatické nervy vystupujú z mozgového kmeňa a z krížovej časti miechy, nervy sympatické vystupujú z hrudnej a bedrovej časti miechy.
Schéma rozdelenia CNS
1. predný mozog
2. medzimozog
3. stredný mozog
4. zadný mozog
5. miecha
Miazgová ústava
Miazgová sústava sa skladá z miazgových ciev a miazgového tkaniva. Miazgový systém je napojený v dutine hrudnej na prednú dutú žilu a jeho obsah sa tak dostáva do krvi, kde je ďalej spracúvaný. Miazgovými cievami je odvádzaný prebytočný tkanivový mok, ktorý nie je schopný odviesť krvný obeh. V miazgových vlásočniciach se tkanivový mok stává miazgou - lymfou. Miazgové tkanivo sa nachádza na všetkých miestach, kde je telo ohrozené cudzorodými, škodlivými látkami, od ktorých miazgu očisťuje. Do miazgy miazgové tkanivo tiež dodáva biele krvinky - lymfocyty a množstvo protilátok. Miazgová uzlina je orgán obličkovitého alebo valcovitého tvaru, ktorý je vytvorený nahromadením miazgového tkaniva, uzatvorený vo fibróznom púzdre. Veľkosť miazgových uzlín je veľmi rozdielna.
Žľazy s vnútornou sekréciou
Žľazy s vnútornou sekréciou sú súbory žľazových buniek, ktoré tvoria samostatné orgány alebo sú to bunky s endokrinnou funkciou lokalizované v niektorých orgánoch. Tieto žľazy nemajú samostatné vývody. Produkujú hormóny, ktoré sa uvolňujú do tkanivového moku a odtiaľ priamo do krvi, a ovplyvňujú pri tom dôležité životné funkcie v organizme, ako je rozmnožovanie, vývoj a rast, látková výmena apod. Účinok hormónov úzko súvisí so správnou funkciou vegetatívnej nervovej sústavy. Koordinačné centrá činnosti vegetatívnej nervovej sústavy a žliaz s vnútornou sekréciou sú uložené v časti medzimozgu, nazývanej hypothalamus. Medzi žľazy s vnútornou sekréciou radíme hypofýzu - podvesok mozgový, brzlík, štítnu žľazu, nadobličky, pankreas, a patria tu čiastočne aj semenníky a vaječníky.
Hypofýza - podvesok mozgový
Hypofýza patrí k najdôležitejším žľazám s vnútornou sekréciou, pretože riadi a kontroluje stabilitu stavu funkčnej rovnováhy v činnosti všetkých orgánov. Je teda prostredníkom medzi žľazami a riadiacim centrom - hypothalamom. Je uložená v priehlbine klinovej kosti na spodine mozgu a pozostáva z dvoch rozdielnych častí - adenohypofýzy a neurohypofýzy. Hormóny adenohypofýzy pôsobia na rast všetkých tkanív tela, činnosť mliečnej žľazy, činnosť pohlavných orgánov, nadobličiek apod. Hormóny neurohypofýzy ovplyvňujú sťahovanie ciev, kontrakcie maternice, vylučovanie moču či činnosť čriev.
Brzlík
Brzlík je žľaznatý orgán, zložený z jednotlivých lalôčikov, pozdĺžneho tvaru a svetlo šedej farby, uložený prednou časťou na dolnom konci hrdla, z väčšej časti v dutine hrudnej. Nejväčší je u šteniat, už 14 dní po narodení sa začína zmenšovať, jeho posledné zbytky sú však viditeľné ešte v druhom a treťom roku života psa. Brzlík ovplyvňuje rast organizmu a tlmí tvorbu pohlavných hormónov, má význam aj pri tvorbe lymfatického systému.
Štítna žľaza
Štítna žľaza leží na priedušnici, tesne za hrtanom. Je rozdelená na dva oválne laloky, spojené až 1 cm silným žľaznatým mostíkom. Štítna žľaza má tmavočervenú farbu a je pokrytá svetlým väzivovým púzdrom. Je zložená z folikulov, ktoré obsahujú tekutinu, nazývanú koloid. Táto tekutina obsahuje hormóny tyroxín a kalcitonín, ktoré zasahujú do metabolizmu tukov, cukrov, bielkovín a minerálnych látok a ovplyvňujú činnosť orgánov.
Po stranách štítnej žľazy sú uložené štyri prištítne žľazy, ktoré vylučujú parathormón, ktorý má hlavný význam pre metabolizmus vápnika v organizme - ovplyvňuje jeho vstrebávanie v čreve, hladinu v krvi, ukladanie v kostiach a vylučovanie obličkami.
Nadobličy
Nadoblička je párový orgán, uložený na prednom okraji obličiek. Skladá sa z kôry a drene, z ktorých každá produkuje iné hormóny. V kôre nadobličiek vznikajú steroidné hormóny, ktoré majú významnú úlohu v metabolizme. Dreň nadobličiek produkuje hormóny adrenalin a noradrenalin, ktoré ovplyvňujú predovšetkým vegetatívnu nervovú sústavu.
Pankreas
Pankreas - slinivka brušná - je umiestený v záhyboch dvanástnika, a je charakterizovaný ako žľaza s dvojakou sekréciou, pretože má tak exokrinnú, ako aj endokrinnú funkciu. Pankreas vylučuje do krvi hormón inzulín, ktorý má význam pre udržiavanie hladiny cukrov v krvi a jeho metabolizmus vo svaloch.
Semenník
Okrem spermií produkujú semenníky taktiež hormón testosterón, ktorý je vylučovaný do krvi a riadi produkciu spermií, má vplyv na ich životnosť, ovlplyvňuje funkciu prídavných pohlavných žliaz, pohlavné chovanie apod.
Vaječník
Vaječník okrem produkcie vajíčok taktiež vylučuje do krvi niekoľko hormónov, estrogény a gestagény. Estrogény vyvolávajú zmeny pri ruji, podmieňujú vznik pohlavných znakov a majú význam pre vývoj mliečnej žľazy. Gestagény vznikajúce v období kotnosti podmieňujú zmeny a procesy v organizme feny počas kotnosti.
Hypofýza - podvesok mozgový
Hypofýza patrí k najdôležitejším žľazám s vnútornou sekréciou, pretože riadi a kontroluje stabilitu stavu funkčnej rovnováhy v činnosti všetkých orgánov. Je teda prostredníkom medzi žľazami a riadiacim centrom - hypothalamom. Je uložená v priehlbine klinovej kosti na spodine mozgu a pozostáva z dvoch rozdielnych častí - adenohypofýzy a neurohypofýzy. Hormóny adenohypofýzy pôsobia na rast všetkých tkanív tela, činnosť mliečnej žľazy, činnosť pohlavných orgánov, nadobličiek apod. Hormóny neurohypofýzy ovplyvňujú sťahovanie ciev, kontrakcie maternice, vylučovanie moču či činnosť čriev.
Brzlík
Brzlík je žľaznatý orgán, zložený z jednotlivých lalôčikov, pozdĺžneho tvaru a svetlo šedej farby, uložený prednou časťou na dolnom konci hrdla, z väčšej časti v dutine hrudnej. Nejväčší je u šteniat, už 14 dní po narodení sa začína zmenšovať, jeho posledné zbytky sú však viditeľné ešte v druhom a treťom roku života psa. Brzlík ovplyvňuje rast organizmu a tlmí tvorbu pohlavných hormónov, má význam aj pri tvorbe lymfatického systému.
Štítna žľaza
Štítna žľaza leží na priedušnici, tesne za hrtanom. Je rozdelená na dva oválne laloky, spojené až 1 cm silným žľaznatým mostíkom. Štítna žľaza má tmavočervenú farbu a je pokrytá svetlým väzivovým púzdrom. Je zložená z folikulov, ktoré obsahujú tekutinu, nazývanú koloid. Táto tekutina obsahuje hormóny tyroxín a kalcitonín, ktoré zasahujú do metabolizmu tukov, cukrov, bielkovín a minerálnych látok a ovplyvňujú činnosť orgánov.
Po stranách štítnej žľazy sú uložené štyri prištítne žľazy, ktoré vylučujú parathormón, ktorý má hlavný význam pre metabolizmus vápnika v organizme - ovplyvňuje jeho vstrebávanie v čreve, hladinu v krvi, ukladanie v kostiach a vylučovanie obličkami.
Nadobličy
Nadoblička je párový orgán, uložený na prednom okraji obličiek. Skladá sa z kôry a drene, z ktorých každá produkuje iné hormóny. V kôre nadobličiek vznikajú steroidné hormóny, ktoré majú významnú úlohu v metabolizme. Dreň nadobličiek produkuje hormóny adrenalin a noradrenalin, ktoré ovplyvňujú predovšetkým vegetatívnu nervovú sústavu.
Pankreas
Pankreas - slinivka brušná - je umiestený v záhyboch dvanástnika, a je charakterizovaný ako žľaza s dvojakou sekréciou, pretože má tak exokrinnú, ako aj endokrinnú funkciu. Pankreas vylučuje do krvi hormón inzulín, ktorý má význam pre udržiavanie hladiny cukrov v krvi a jeho metabolizmus vo svaloch.
Semenník
Okrem spermií produkujú semenníky taktiež hormón testosterón, ktorý je vylučovaný do krvi a riadi produkciu spermií, má vplyv na ich životnosť, ovlplyvňuje funkciu prídavných pohlavných žliaz, pohlavné chovanie apod.
Vaječník
Vaječník okrem produkcie vajíčok taktiež vylučuje do krvi niekoľko hormónov, estrogény a gestagény. Estrogény vyvolávajú zmeny pri ruji, podmieňujú vznik pohlavných znakov a majú význam pre vývoj mliečnej žľazy. Gestagény vznikajúce v období kotnosti podmieňujú zmeny a procesy v organizme feny počas kotnosti.
Pohlavné ústrojenstvo
Pohlavné orgány sú orgány, ktoré ako jediné neslúžia ku zachovaniu jedinca, ale ku zachovaniu druhu. Je to ústrojenstvo, ktoré umožňuje rozmnožovanie a plodenie potomstva. Rozoznávame dva rozdelne druhy pohlavného ústrojenstva, samčie a samičie. Hlavnými funkciami pohlavného ústrojenstva je produkcia pohlavných buniek a hormónov, oplodnenie a umožnenie vývoja nového jedinca v tele matky. Oplodnenie znamená spojenie samčej pohlavnej bunky - spermie so samičou pohlavnou bunkou - vajíčkom. K oplodneniu dochádza pri párení. Orgány pohlavného ústrojenstva v priebehu pohlavného cyklu a v dobe kotnosti prechádzejú určitými zmenami. Pokiaľ je časť alebo celé pohlavné ústrojenstvo odstránené, nie je ohrozený život jedinca. Samčie pohlavné ústrojenstvo Samčie pohlavné ústrojenstvo sa skladá zo semenníkov, nadsemenníkov, semenovodu, prídavných pohlavných žliaz a vonkajšieho pohlavného ústrojenstva, ktoré tvorí penis, predkožka a miešok. Semenníky sú samčie pohlavné žľazy, ktoré sú uložené v miešku. Vyvíjejú sa v nich samčie pohlavné bunky - spermie, a vznikajú tu aj pohlavné hormóny. Semenník má takmer guľovitý tvar a v miešku je uložený mierne šikmo. U šteniat sú semenníky uložené v dutine brušnej, vo veku 4 - 5 týždňov začínajú postupne zostupovať do miešku. Úplne zostúpené semenníky by mal pes mať asi v 8. - 9. týždni života. Súčasťou semenníka je nadsemenník, v ňom sa spermie zhromažďujú, a ukladajú do zásoby, tu tiež dozrievajú a získávajú schopnosť pohybu. Pokračovanie vývodného systému z nadsemenníka do močového mechúra tvorí semenovod. V dobe ejakulácie odvádza spermie a sekréty zo semenníkov a prídavných pohlavných žliaz do močovej trubice, ústiacej na vrchole penisu. Prídavné pohlavné žľazy produkujú sekréty, ktoré počas ejakulácie vytvárajú pre spermie priaznivé prostredie. U psa ich tvorí iba prostata. Veľkost prostaty závisí na plemennej príslušnosti a veku psa. Vonkajšie pohlavné ústrojenstvo pozostáva z penisu, predkožky a miešku. Miešok tvorí ochranný obal pre semenníky a jeho vývodné cesty, a je uložený medzi stehnami psa. Koža miešku je tenká a tmavo pigmentovaná, slabo porastená krátkymi chlupmi. Penis je dôležitý pre zavedenie spermií do pohlavného ústrojenstva samice. Umožňuje to jeho tvar a stavba. Má valcovitý tvar a u veľkých plemien psov dosahuje dĺžky až 25 cm a šírky 2 - 3 cm. Pozostáva z koreňa, tela a žaluďa. V penise je uložená močová rúra, ktorou prechádza moč a semeno, je vyztužený penisovou kosťou a jeho základom je toporivé teleso. Penis je uložený v predkožke, ktorá tvorí ochranné kožné púzdro penisu. Samčie pohlavné ústrojenstvo 1. močový mechúr 2. močovod 3. konečník 4. sval zaťahovača penisu 5. žaluď penisu 6. telo penisu 7. koreň penisu 8. močová rúra 9. predkožka 10. miešok 11. prostata 12. semenovod 13. väz semeníka 14. slabinové miazgové uzliny Samičie pohlavné ústrojenstvo Samičie pohlavné ústrojenstvo sa skladá z vaječníkov, vajcovodov, maternice, pošvy a vonkajšieho pohlavného ústrojenstva, ktoré tvorí pošvová predsieň, močová rúra a vulva. Vaječníky sú samičie pohlavné žľazy vajcovitého tvaru, uložené pod 3. - 4. bedrovým stavcom, ich veľkosť záleží na plemene, približne je vaječník 1 - 2 cm dlhý a až 1,5 cm široký. Vo vaječníkoch sa vytvárejú samičie pohlavné bunky - vajíčka a produkujú pohlavné hormóny. Na povrchu je vaječník z väčšej časti pokrytý epitelom, pod ktorým je belavý obal, kolagénne väzivo, ktoré pokrýva celý vaječník. Pod týmto obalom je vrstva, ktorá obsahuje veľké množstvo vaječných vačkov - folikulov v rôznych vývojových štádiách. Vajíčka z vaječníkov sú privádzané do maternice vajcovodmi. Vajcovod je párová trubica z hladkej svaloviny, vo vnútri vystlaná epitelom, ktorá je lievikovito priložená ku vaječníkom. Každý vajcovod ústi do jedného maternicového rohu, ktoré se potom stretajú v tele maternice. Maternica je vystlaná bohatou žľaznatou sliznicou, jej stenu tvorí svalovina. Hlavnou funkciou maternice je vytvorenie vhodného prostredia pre vývoj plodu z oplodneného vajíčka. Tu sa vyvíja nový jedinec až do doby pôrodu. Maternica je zakončená krčkom maternice, ktorý ústi do pošvy. Pošva je uložená v panve a spája maternicu s vulvou. Spoločne s vulvou slúžia k zavedeniu penisu psa počas kopulácie. Pošva je tvorená hladkou svalovinou a vo vnútri vystlaná sliznicou. Vzadu prechádza do pošvovej predsiene, ktorá končí pošvovým vchodom. Močová trubica ústi na rozhraní medzi pošvou a pošvovou predsieňou. Vstup do pohlavnej sústavy tvorí vulva, tvorená dvoma pyskami ohanbia. Samičie pohlavné ústrojenstvo 1. močový mechúr 2. močovod 3. konečník 4. vaječník 5. vajcovod 6. maternicový roh 7. telo maternice 8. pošva 9. ústie močovej trubice 10. pošvová predsieň 11. vulva 12. slabinové miazgové uzliny 13. mliečna žľaza, vemeno.
Obehová sústava
Sústavu ústrojenstva krvného obehu tvoria cievy, ktoré rozvádzajú krv po celom tele. Centrálnym orgánom sústavy je srdce, ktoré vyháňa krv do organizmu tepnami. Konečné úseky tepien prechádzejú do hustých sietí vlásočníc, ktoré ústa do žíl. Tie sa postupne zbiehajú do jednotlivých žilových kmeňov, ktoré vedú späť ku srdcu.
Srdce je uložené v dutine hrudnej, je to mohutný svalový orgán, pre život organizmu obzvlášť dôležitý. Svojou pulzáciou zaisťuje krvný obeh. Srdce psa je oválneho tvaru a v hrudnej dutine zaujíma takmer horizontálnu polohu. Je uložené v obale, ktorý se nazýva osrdečník.
Krvný obeh se delí na malý a veľký krvný obeh. Malý krvný obeh začína v pravej srdcovej komore, odkiaľ odkysličená krv tryská pľúcnymi tepnami do pľúc, kde se okysličuje, a okysličená se potom vracia pľúcnymi žilami do ľavej srdečnej komory. Veľký krvný obeh začína v ľavej srdcovej komore, odtiaľ okysličená krv tryská aortou do tepien celého tela.
Srdcové dutiny
a) vodivá časť myokardu
b) pasívne väzivo
1. pravý komorový okraj
2. pravá predsieň
3. ľavá predsieň
4. ľavý komorový okraj
5. aorta
6. pľúcny kmeň
7. pľúcne žily
8. zadná dutá žíla
9. predná dutá žíla
10. medzikomorová prepážka
11. pravá komora
12. ľavá komora
predsieňokomorové chlopne a otvory
Srdce je uložené v dutine hrudnej, je to mohutný svalový orgán, pre život organizmu obzvlášť dôležitý. Svojou pulzáciou zaisťuje krvný obeh. Srdce psa je oválneho tvaru a v hrudnej dutine zaujíma takmer horizontálnu polohu. Je uložené v obale, ktorý se nazýva osrdečník.
Krvný obeh se delí na malý a veľký krvný obeh. Malý krvný obeh začína v pravej srdcovej komore, odkiaľ odkysličená krv tryská pľúcnymi tepnami do pľúc, kde se okysličuje, a okysličená se potom vracia pľúcnymi žilami do ľavej srdečnej komory. Veľký krvný obeh začína v ľavej srdcovej komore, odtiaľ okysličená krv tryská aortou do tepien celého tela.
Srdcové dutiny
a) vodivá časť myokardu
b) pasívne väzivo
1. pravý komorový okraj
2. pravá predsieň
3. ľavá predsieň
4. ľavý komorový okraj
5. aorta
6. pľúcny kmeň
7. pľúcne žily
8. zadná dutá žíla
9. predná dutá žíla
10. medzikomorová prepážka
11. pravá komora
12. ľavá komora
predsieňokomorové chlopne a otvory
Zmyslové ústrojenstvá
Dôležitosť zmyslových ústrojenstiev tkvie v komunikácii organizmu s vonkajším prostredím, zmyslové ústrojenstvá tiež analyzujú zmeny vo vnútri organizmu. Podnety, ktoré prichádzajú zo zmyslových ústrojenstiev, skladajú v mozgovej kôre obraz vlastného tela aj vonkajšieho sveta. Zmyslové ústrojenstvá sú vybavené senzormi - receptormi, ktoré na primeraný podnet odpovedajú svojimm vzruchom, prinášajú tak mozgu životne dôležité informácie. Receptor je citlivý len na presne určený druh podnetov. Medzi zmyslové ústrojenstvá patrí ústrojenstvo zrakové, sluchové, čuchové, chuťové a tzv. kožný zmysel, čo je špeciálne usporiadané zmyslové ústrojenstvo, podmieňujúce vnímanie kožou.
Močová sústava
Močová sústava združuje ústrojenstvá, ktoré zaisťujú vylučovanie odpadnových látok, vznikajúcich pri látkovej výmene. Tieto ústrojenstvá prevádzajú telu nepotrebné látky, obsiahnuté v krvi, do moču, kde ich zahusťujú. Močová sústava sa skladá z dvoch obličiek a vývodných močových ciest.
Oblička je párový žľaznatý orgán fazuľovitého tvaru, uložený na strope brušnej dutiny. Každá oblička je uložená vo väzivovom púzdre a je tvorená kôrou, dreňou a obličkovou panvičkou, ktorá je začiatkom vývodných močových ciest. Krv je do obličky privádzaná obličkovou tepnou, ktorá odstupuje priamo z brušnej aorty a odvádzaná obličkovou žilou, ktorá je napojená na zadnú dutú žilu.
Vývodné močové cesty začínajú obličkovou panvičkou, do ktorej ústia veľké množstvá močových kanálikov, ktorými priteká moč. Z obličkovej panvičky do močového mechúra je moč odvádzaný močovodom. Močovod je dlhá, tenká trubica, tvorená hladkou svalovinou a vystlaná sliznicou. Močovody z oboch strán k sebe zbiehajú a vo vzdialenosti asi 3 cm od seba šikmo prenikajú do močového mechúra. Močový mechúr je dutý orgán hruškovitého tvaru, ktorého steny tvoria tri vrstvy hladkej svaloviny a je vystlaný sliznicou. Stena močového mechúra je značne roztiahnuteľná a jeho veľkosť se mení podľa stupňa naplnenia. Pri močení odteká moč z močového mechúra močovou trubicou, ktorá ústi mimo telo, u psa je to na penise, u feny v pošve.
Obličky
1. pravá oblička
2. ľavá oblička
3. aorta
4. zadná dutá žila
5. nadoblička
6. obličková tepna
7. obličková žila
8. obličková bránka
9. močovod
Oblička je párový žľaznatý orgán fazuľovitého tvaru, uložený na strope brušnej dutiny. Každá oblička je uložená vo väzivovom púzdre a je tvorená kôrou, dreňou a obličkovou panvičkou, ktorá je začiatkom vývodných močových ciest. Krv je do obličky privádzaná obličkovou tepnou, ktorá odstupuje priamo z brušnej aorty a odvádzaná obličkovou žilou, ktorá je napojená na zadnú dutú žilu.
Vývodné močové cesty začínajú obličkovou panvičkou, do ktorej ústia veľké množstvá močových kanálikov, ktorými priteká moč. Z obličkovej panvičky do močového mechúra je moč odvádzaný močovodom. Močovod je dlhá, tenká trubica, tvorená hladkou svalovinou a vystlaná sliznicou. Močovody z oboch strán k sebe zbiehajú a vo vzdialenosti asi 3 cm od seba šikmo prenikajú do močového mechúra. Močový mechúr je dutý orgán hruškovitého tvaru, ktorého steny tvoria tri vrstvy hladkej svaloviny a je vystlaný sliznicou. Stena močového mechúra je značne roztiahnuteľná a jeho veľkosť se mení podľa stupňa naplnenia. Pri močení odteká moč z močového mechúra močovou trubicou, ktorá ústi mimo telo, u psa je to na penise, u feny v pošve.
Obličky
1. pravá oblička
2. ľavá oblička
3. aorta
4. zadná dutá žila
5. nadoblička
6. obličková tepna
7. obličková žila
8. obličková bránka
9. močovod