close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Leden 2010

Zoznam agility pretekov ktorých sa zúčastnime v roku 2010

8. ledna 2010 v 22:17 | Klaudia |  Náš ternímový kalendár
Zoznam agility pretekov ktorých sa zúčastníme v roku 2010. Preteky ktorých sme sa už zúčastnili nájdete v rubrike "agility preteky" a v tomto zozname budú vyznačené ružovou farbou .



NÁZOV
MIESTODÁTUM
---
Wintercup 2009/2010Korneuburg16.01.2010
Wintercup 2009/2010
Agility Blansko
Korneuburg
Blansko
20.03.2010
11.04.2010
Hafan CupCífer24.-25.04.2010
Trnavské preteky agility - 10.ročníkTrnava01.-02.05.2010
Závody agility 2010Hrušky9.5.2010
Jarní BrnoBrno15.16.05.2010
Agility Boskovice - neoficialneBoskovice29.05.2010
Trenčianska pohodička
Trenčín12.-13.06.2010
Závod agility v Hruškách 2010
Dvoudenní soutěž agility
Hrušky
Brno
20.06.2010
26.-27.06.2010
Letné pretekyCífer31.07.-01.08.2010
Eukanuba cupNitra7.-8.08.2010
SNP 2010Kamenný mlyn14.-15.08.2010
VII. Majstrovstvá Slovenska
detí a mládeže v agility 2010
Bratislava
12.09.2010








vitajte

7. ledna 2010 v 0:28 | klaudia
Vítam Vás na stránke dvoch malinkých psíkov. Nessinka (Vanesska Zitusch) je šteniatko krátkosrstej čivavy a Ťapka je fenka pražského krysaříka.







Na tejto stránke sa ešte stále pracuje, nájdete tu fotky obidvoch psíkov, niečo o čivave, o krysaříkoch, o Ťapke aj o Nessinke... Postupne sem budem pridávať niečo o agility pretekoch, na ktorých sa zúčastnime s Ťapkou, prípadne o výstavach na ktorých sa (možno) zúčastní Nessinka keď bude veľká... Dúfam, že sa Vám tu bude páčiť a budeme radi keď nám zanecháte odkaz v návštevnej knihe :-)) Klaudia, Ťapka a Nessi...

Krysařík škvrnitý / Harlekýn karlovarský

2. ledna 2010 v 19:12 | klaudia |  Pražský krysařík
Roztomilý tento trpaslík je původem z Karlov. Varů, kde byl před lety úspěšne chován a odkud pak úplně vymizel. O jeho zachování se zasloužila pěstitelka, slečna Elsa Beartling z Hannoveru, Klagesmarkt H, která exportovala několik exemplářů svého chovu do Ameriky, kde se teší náš Karlovarák, ovšem pod nemeckým názem - Harlekin Pinscher - velké obibě a jest tu dobre placen. Karlovarský krysařík jest veľmi živé, temperamentní zvířátko a jest poněkud větší než náš krysařík pražský. Stříbrošedý četnými černými skvrnami posetý kabátek a červenohnědé odznaky na pěkne modelované hlavičce a na svalnatých lýtkach mu velice sluší. Kalovarského harlekýna popisuje Bela Bischleben v č.20 berlínskeho šasopisu - Der Hund - a výslovne zijšťuje že jeho kolébka stála kdysi v světových láznich. Výbor letošní velké - Medzinárodní výstavy malých psů - 21. a 22. července v Karlovych Varech se pokusí, aby emigrant byl své vlastí vrácen.








Zdroj: monografie psích plemen: pražský krysařík

úvod

2. ledna 2010 v 18:51
Vitajte na stránke venovanej dvom fenkám. Čivavke Vanesske Zitusch (Nessinke) a pražskej krysaŕíčke Ťapke..

Odobie nového rozkvetu

2. ledna 2010 v 18:41 | klaudia |  Pražský krysařík
Karel Štěpanský vo svojom článku Obnovíme slávu pražského krysaříka - ratlíka (Pes priatel človeka) vyzval čitateľov, ktorý by čokoľvek vedeli o dávnej alebo nedávnej minulosti trpasličích psov - ratlíkov, alebo mali hocijakú dokumentácii vedúcej k regenerácii plemena, aby tieto informácie poskytli Klubu chovateľov malých plemien, ktorý sa rozhodol zregenerovať plemeno pražský (český) krysařík. Aby mohlo byť plemeno znovu vytvorené, museli byť stanovené tieto zásady:
- musí sa líšiť od trpasličieho pinča v základnych štandarných znakoch
- musí byť vytvorený z jedincov u nás dostupných, hlavne:
- výberom z netypických trpasličích pinčov
- hľadaním vytypovaných jedincov (a to prevažne) v chovoch bez preukazu pôvodu, hlavne v menších mestách , v obidvoch prípadoch není k výberu jedincov pre šľachtenie rozhodujúce sfarbenie, orientácia z hľadiska genetického založenia je známa, rozhodujúcim hľadiskom musí byť stanovený typ
- musí byť overené dedičné prenášanie troch vytypovaných znakov, ktoré majú charakterizovať ráz tvoreného plemena.
Tým boli na základe zhodnotenia v zmysle schváleného štandardu nájdení jedinci. Na základe skúšobných výsledkov bola v predloženom štandarde stanovená nová výška 18-22 cm ako ideálna výška. Ďalšie vrhy rodičov v rozsahu tejto veľkosti potvrdili, že pokiaľ si ich potomkovia zachovajú stanovenú výšku, zachová sa aj rovnaký typ hlavy, hĺbka hrudníka v porovnaní s výškou, ako i pohybový mechanizmus. Po porade s profesionálnymi genetikmi (hlavne s Františkom Horákom) bol stanovený ďalší postup pre ustálenie typu vrátane vhodného použitia príbuzenskej plemenitby, ktorej sa pre ustálenie typových znakov a ustálenie výšky nebolo možné vyhnúť. Pán Karol Štěpánský zhodnotil prvé pokusy o obnovu plemena takto:
"V našom chove je už prítomnej dobe niekoľko jedincov, ktorvýborne zodpovedajú požiadavke vypracovaného štandardu pražského krysaříka a včas poskytnú chovnú základňu. Je však nutné počkať niekoľko ďalších generácii, aby sa overilo, jak ďaleko sú v nich žiaducé vlastnosti dedične upevnené... Už sme postúpili o význačný krok vpred. Prostredníctvom Koospolu zakúpil VELAZ pre laboratórne účely niekoľko jedincov od nemeckého chovateľa (bezrodokmeňový jedinci). Vďaka ochote a pochopeniu zootechnika Velazu pána Macholda bolo možno niekoľko fen nakrytých nemeckým psom Heiko vom Weinberg. Heiko, sám výzorovo nevyniká. Jeden z potomkov po Heikovi, Koran, je vo vlastnictve chovateľa Slavoja Šťastného z Prahy. Úplne uspokojil požadované predstavy, je to temperamentný dobre stavaný pes....
Odozva majiteľov malých psíkov na výzvu v časopise Pes priateľ človeka bola povzbudivá. Z prekvapivo veľkého počtu prihlásených jedincov boli starostlivo vybraní tí, ktorý vynikali znakmi charakteristickými pre ustálenie štandardu. Medzi prihlásenými majiteľmi boli aj tí, ktorý sa chovom psov zaoberali, takže nebol problém vybrať spolupracovníkov na riadenie a kontrolu chovu. Okrem prvej chovateľky pražského krysaříka, pani Ľudmily Ondrúškovej, ktorá vedľa vyhledávaní rodičov prvého pražského krysaříka - feny Anni, priviedla ešte typického psa Bobeša a fenu Fifinku , predviedla psa Bonnyho a fenku Akinu Modrý sienit (vyradenú chovu trpasličích pinčov) pani B- Halamkovej zo Šluknova. Na tomto páre založila svoj prví chov. A prihlásili sa ďalší chovatelia. Medzi nimi boli ing. J. Karbanová z Liberca so psom Arýzom a fenkou Bárou, V. Peška z Bezdězu so psom Honzíkom a fenkou Žučkou, V. Volák z Dobřan so psom Brixom a fenkou Artou, J. Hajšmanová s párom Benjamin a Imela, D. Londinová s fenou Petite, MUDr. O. Jonková s fenou Džinou, J. Ploc s fenou Hany, M. Peterová s fenou Ajkou, J. Janoušek s fenou Ines a mnoho ďalších.
Prvý vrh pražských krysaříkov sa narodil dňa 12.9.1982 v chovatelskej stanici Odkaz stredověku pani Libuši Ondrouškovej. Vo vrhu bola jedna fenka Anni Odkaz stredověku. Jej rodičia otec Filip a matka Kikina. A potom, po usilovnom pátraní a hladaní jedincov prišli ďalšie odchovy. V roku 1983 boli v chove k dispozícii 3 psy a 4 feny čierno-pálenej farby, neprasahujúci výšku 23 cm, z toho už s registrovaným preukazom pôvodu "pražský krysařík" pes Bobo a fena Anni, obidvaja z chovateľskej stanice Odkaz Středověku. Potom 2 psy a 3 feny žltej farby. Všetci jedinci boli krvne nepríbuzní. Pre krytie fen boli vyberané psi generačne ustálenejšie. Tím vo vrhoch stúpal počet šteniat s ustáleným typom , čo sa prejavilo na bonitácii v roku 1989 pre vyššiu výšku vyradených 16 % z predvedených krysaříkov. Výsledok bol nielen povzbudzujúci, ale potvrdil aj správnosť postupu šlachtenia. Dňa 17 marca 1990 bol stanovený ďalší postup šľachtenia. Správny postup v ustálení štandardných znakov potvrdili bonitáciev rokoch 1992-1994. Celkový počet krysaříkov vyradených pre vyššiu výšku ako 22+1 cm za uvedené tri roky bol 8 %. Pražský krysařík sa stal vyhľadávaným a obľúbeným plemenom so stále stúpajúcou popularitou.

Historia plemena

2. ledna 2010 v 18:41 | klaudia |  Pražský krysařík
Dokladom o chove miniatúrnych psíkov v čechách sú články z obdobia pred, aj medzi obidvomi svetovými vojnami, ale aj inzeráty v časopisoch vydávaných už na počiatku 20. storočia ako vtedy populárny Svet zvierat. Snáď v žiadnom z nich nechýbal inzerát ponúkajúci šteňa pražského krysaříka, pražského ratlíka, zakrslého ratlíka alebo ratlíka či ratlíčka. Pred prvou svetovou vojnou sa o zakrslom ratlíkovi (pradepodobne to bol predchodca pražského krysaříka) zmieňovali známy kynológovia a kynologický publicisti Otakar Karlík a Theodor Rotter. Oni si na výstavách všimli, že v kruhu trpasličích pinčov (Zwergpinscher) , ktoré si nemeckí kynológovia nechali medzinárodne chrániť a uznať, boli vyraďovaní ako netypický práve najtypyckejší pražský krysaříci, pre malú výšku a gulatú hlavu. Snažili sa podchytiť a obnoviť chovateľskú základňu, zhromaždiť historickú dokumentáciu a zaistiť chov pražského krysaříka. Pán Emanuel Libý uvádza že spoločne s Ottom Karlíkom a Theodorom Rotterom sa snažili ustáliť plemeno v roku 1922. Preto na výstave vybrali 15 fen a 9 psov a párili ich medzi sebou. V roku 1926 sa na výstave predviedlo 64 krysaříkov. Boli medzi nimi aj ďalšie psy, ktoré sa im podarilo medzitm v Prahe objaviť. Boli uznané všetky farby. Hlavy mali títo psíci prevažne čierne s pálením, ale vyskytli sa aj strakatí jedinci. Aj váhou boli títo krysaříci rozdielny, mali od jedného do štyroch kíl. V roku 1928 skrížil MVDr. Dvořák ratlíka s foxteriérom. Z tohto kríženia vyšli jedinci s vynikajúcimi vlastnosťami pre lovenie potkanov, výzorovo podobnejšie silnejším ratlíkom. A tiež časopis Pes, ktorého prvé čislo vyšlo v roku 1930, sa na svojich stránkach zaoberal pražským (vtedy ešte nazývaný českým) krysaříkom. V drobných správach Spolku pěstitelů psů trpasličích plemen uvádza napríklad, že "na VI. špeciálnej výstave, usporiadané v rámci Medzinárodnej výstave psov malých plemien v Karlových Varoch v dňoch 21. a 22. júla 1934bol čítaný dopis pána Hendala z Cicera u Chicaga v USA, ktorý objednáva na 31. mája 1934 päť feniek a dvoch psov prvotriednych českých krysaříkov a sľubuje objednávky na ďalších." Na iných stranách uvádza v prehľade výsledkov výstav takúto správu: "Krysaříci: č. kat. 109 a 110. Šotek z Podhradí, čiernožltý a Fifinka, farby srnčej, si ponechajú ocenenie, ktoré im bolo prisúdené na Celoštátnej výstave v Prahe v roku 1934". Na inom mieste zas tento inzerát uvádza: "Liliput", chránený chov trpasličích krysaříkov, maj. A. Soběslav, Kukleny, Husova tř. 409. Prima trp. čierny psík k trp. fenkám sa pripúšťa, "z Podhradí" chov Ima trpasličích krysaříkov (ratlíkov). Chovné fenky: Champion "Kytička" a "Carmen" - A. Mazánek, Praha III. Dokonca je na jeho stránkach možné sa na vlastné oči presvedčiť, že krysařík škvrnitý (či harlekýn karlovarský) skutočne existoval. O krysaříkoch sa zmieňuje aj zakladateľ a prví predseda Kynologickej jednoty v Prahe pán Emil Knapp. Aj keď boli krysaříci chovaní a vystavovaní, k ich riadnemu chovu zrejme nedošlo. Po druhej svetovej vojne sa dokonca stratila dokumentácia nahromadená Theodorom Rotterom. V roku 1960 sa možnosť regeneracie krysaříka začala opä zaoberať skupinou kynológov z vtedajšieho Klubu malých plemien psov. Od svojho zámeru však upustila. Prečo? Nemali trpezlivosť, neverili v úspech alebo boli prvými vrhmi sklamania?

Prehistoria plemena

2. ledna 2010 v 18:38 | klaudia |  Pražský krysařík
Kedy a kde sa prvý pes pripojil k ľuďom a kto boli jeho predkovia, v súčastnosti niekto ťažko zistí. Dnes sa pes považuje za zdomácnenú formu vlka. Kedysi v histórii sa k ľudským tlupám pripojili predchodcovia našich dnešných psov. Najprv ako zberači odpadkov, potom ako strážcovia, neskôr ako pomocníci pri love. V kynologickej literatúre sa sústavne opakuje, že predkovia väčšiny psích plemien boli predhistorický psy popísaný Rutimeyrom, Studermom, Anučinom, Woldrichom a inými. Medzi týmito predkami zaujal miesto pes bažinný (Canis familiaris palustris), ktorého pozostatky našiel Rutimeyer pri vykopávkach kolových stavieb pri švajčiarských jazerách. Ďalší bádatelia označili tieto údaje za nezodpovedajúce. Nálezy psa bažinného neboli Torfspitze sú síce čestnejšie ako ostatné predhistorické psy, pochádzajú z archeologických vrstiev rôzneho veku. Keď porovnáme výskyt týchto pozostatkov s dnešným plemenom špica, zistíme že sa prekvapivo zhodujú. Torfspitz bol takisto ako dnešný špic v podstate severským zvieraťom. Porovnaním sa však zistilo, že lebky sú si podobné len v základných črtách, vo veľkosti, ale detaily sa dosť líšia. Je teda pravdepodobné, že v praveku a v staroveku sa v severnej polovici Európy v Ázii vyskytovala rada foriem malého psa s klenutou lebkou, špicatým čumákom a inými znakmi dnešného špica. Nešlo o jediné plemeno, skorej o typ psa prispôsobeného životu v drsných severských podmienkach. Bol odlišný od južných typov psov, napríklad chrtov alebo dlhonohých honičov. Tieto psy ani nemuseli pochádzať z jednej oblasti a mať rovnakých predkov.
Nedá da určiť z ktorej časti Európy alebo Ázie pochádzal praotec všetkých pražských krysaříkov a ako vyzeral. Nemôžme určiť ani to, ako vyzerali malinký psíci, ktorých Karol Veľký dostal ako dar. Určité je však že chov malinkých psíkov, či už boli označovaní ako ratlíci alebo pinčovia, je v Čechách tradičné. Najprv boli v domácnostiach chované na chytanie potkanov a iných hlodavcov. V dobe keď už bola známa kanalizácia a vyšší stupeň hygieny sa z nich stali mazlíčkova mestských obyvatelov. Či to boli pražský krysaříci, alebo trpasličí pinčovia, či krížence obidvoch plemien není jasné.
Drobnunký čierno-pálený psík s guľatou hlavičkou a uslzenými očkami sa objavuje v čechách. Zaujal už niekoľkokrát kynológov a povzbudil ich k obnoveniu, či vytvoreniu tohto českého plemena. Jedným z prvých, kto propagoval tento typ malinkého českého plemena pripominajúceho pinča bol pán Emil Jech z Roztok u Prahy. V historických prameňoch vypátral a potvrdil existenciu malého psa, možno predchodcu dnešného pražského krysaříka, už v období českého kniežaťa a kráľa Vladislava II. V minulosti bol pre tohto psa najviac rozšírený početnejší nemecký názov ratlík (z nemeckého slova Ratter - krysař). Od českého prekladu tohto mena je odvodená zdrobnenina Krysařík. Podľa Emila Jecha, ktorý sa v článku Ratlík v dejinách odvoláva na nemeckého kronikára Einharda, životopisca slávneho panovníka, obdržal Karol Veľký od českého kniežaťa malého psíka, ako posla mieru všetkých sporov a nedorozumení medzi nimi. Francúzsky kronikári zaznamenali, že vojiska Karla Veľkého sa v roku 805n.l. stretli s českými vojiskami pri hradišti Cannburg . V bitke síce neboli české vojiská porazené, ale politicky nejednostné české kniežatstvo mohlo dúfať, že tak isto úspešne odolajú i ďalším prípadným útokom mocného západného suseda, preto sa niektorý z českých vodcov rozhodol k zaplateniu za mier (latinsky tributum pacis) a k nemu pripojil i symbolický dar - malého psíka.
V kronike poľského kronikára Galla Anonyma sa uvádza, že poľský kráľ Boleslav II. Smelý (1058-1080) bol veľkým milovníkom loveckých a iných plemien psov. Z jeho dvanástich psíkov si najviac obľúbil dvoch ratlíkov, pochádzajúcich z čiech. Autor knižky označil týchto psíkov zdrobneninou "ratlíčkovia" a ďalej o nich písal: " V žilách našich psů koluje nejen krev polská, ale i krev česká, krev ryze slovanská, krev darovaná." Zmienka o darovanej krvi potvrdzuje skutočnosť, že obidva psíky dostal darom. Poľský kronikár však neuvádza meno darcu, ani osobnosť, ktorá by s týmto darom bližšie súvisela. Keďže si poľský kráľ daru velice vážil, môžeme predpokladať že išlo o vznešený dar od českého kniežaťa. Francúzsky dejepisec Jules Michelet sa vo svojom diele Historie France zmieňuje otroc ratlíkoch. Píše o živom dare ako symbole vernosti a oddanosti, ktorým Karol IV. uctil francúzskeho kráľa Karla V. pri svojej návšteve Francúzska roku 1377. Začiatkom roku 1380 odkázal umierajúci Karol V. dvoch z jeho troch darovaných psíkov svomu 12-ročnému synovi Karlovi VI. Osobnosť českého kráľa a cisára Karla IV. kladie do popredia v súvislosti s chovom ratlíkov aj profesor Weiss vo svojom diele Geschichte Mannigfaltigkeiten von Hunden (Dejepisné rozmanitosti o psoch). Autor poznamenáva: "Ve víťaznem pochodu člověka na zemi jsou krásnym článkem okamžiky, kdy vědomí přátelství a oddanosti se projeví živým darem... Oním živým darem je krásny exemplář ratlíka darovaný českým králem Karlem IV. Jindřichu Baderovi, majiteli dvorce Bederhof nedaleko Kašperských Hor. Byl to dar nevšední, kromobyčejný už proto, že jeho hodnota vyrůstala z poctivých, nezištných, a přitom znamenitých služeb všedných dnů, měsíců a roků, které šumavský sedlák prokazoval Karlu IV."
O kráľovi Vácvalovi IV. (1378-1419) sa rozpráva, že večer chodieval v prestrojení do hostinca U Krále Brabantského v blízkosti Hradčan. Na tajných výletoch so sebou mával svojho obľúbeného ratlíčka. Po objavení Ameriky zrejme darovala Izabela Španělská alebo Ferdinand III. českému panovníkovi malého psíka pochádzajúceho z americkej koristí - čivavu. Nikde neni zaznamenané žeby bol tento psík darovaní na český dvor, ale vzľadom k dobrým stykom obidvoch rokov a vzľadom k tomu, že sa títo malí psíci objavili na vladarských dvoroch okolo Stredozemného mora, nemôžme túto zámienku vyvrátiť. Profesor Weiss venuje vo svojom diele zvláštnu pozornosť dobe cisára Rudolfa II. O tomto panovníkovi okrem iného píše: "Rodolf II. (1576-1611) , ktorého hlavnou snahou bolo odhaliť tajomstvo alchymie, nachádzal vždy útechu a jasnú myseľ uprostred svory loveckých psov a štyroch ratlíkov - krysaříkov. Vysoké topánky, zelený zamatový kabát, nízky klobúk s veľkým perom, lovecká trúbka zavesená na prsiach, tesák po strane, na ramene zavesený samopal, svorka loveckých psov a štyria ratlíci, to bola spoločnosť, v ktorej nachádzal Rudolf II. útechu a radosť. Živú radosť rozdávať, darovať tým, kto si uznanie zaslúži, ola jeho podstatou. Rudolfovou snahou bolo nielen živú radosť rozdávať, ale aj znásobovať, rozmnožovať. V tomto smere sa chovatelská starostlivosť darila, a prinášala na tú dobu pozoruhodné výsledky. Z pôvodných štyroch jedoncov sa potomstvo znásobilo na 18 ratlíkov. Bola to vzorná ukážka jeho chovateľskej práce. Z tohto počtu už bolo možné obdarovávať, ale vždy len ako projav najväčšieho priateľstva a úcty." Autor ďalej cituje a uvádza významné osobnosti, ktoré boli obdarované. Medzi ne patrili napríklad: Rudolfov osobný lekár Guazinomi, pražský primas Václav Krocín z Drahobejle. Vratislav z Pernštejna, Rudolfov tajmoník Feramont, Krištof Truchsetz z Waldburgu a tiež Rudolfova kuchárka Alžbeta Romcová, neskorej aj manželka Jana Bolsatia - rektora v Košiciach. Tej cisár daroval dvoch krásnych ratlíkov za poctivé a verné služby.